Oslovenia
V japončine sa obyčajne za menom človeka používajú zdvorilostné tituly.Najčastejšie je to "-san", čo znamená Pán,Pani,či slečna.
Takže napríklad pán Yamada by bol Yamada-san.Ďalšie bežné oslovenia sú "-sama","-sensei","-kun" a "-chan".Popíšme si použitie týchto titulov podrobne:
V Japonsku je používanie týchto titulov považované za veľmi dôležité.
Vynechanie alebo zabudnutie titulu hovorí o tom, že dotyčná osoba nemá dobré vychovanie.Existuje niekoľko výnimiek, pri ktorých sa za meno nič nepridáva.Žiadny z titulov nepoužijeme, ak hovoríme o rodinných príslušníkoch alebo keď ako členovia jednej skupiny hovoríme o niekom z inej skupiny.Napríklad: zamestnanci jednej firmy sa medzi sebou najčastejšie oslovujú s titulom "-san" za menom, ale keď už hovoria o niekom z inej firmy, tak povedia len meno.Platí to aj pri hovorení o človeku z druhej skupiny, ktorý ma vyššie postavenie ako člen prvej skupiny.Napríklad: údržbár pri rozhovore so svojim šéfom použije napríklad "-shachou" (čítame "šáčó")alebo "-sama" za jeho menom, ale pri rozprávaní o šéfovi niekoho iného titul nepoužije.
Bežné tituly:
"San": je to najbežnejší zdvorilostný titul, rovná sa nášmu Pán,Pani alebo slečna."San" sa nemusí používať len za menom osoby, ale aj za profesiou alebo podobne.Napríklad v kníhkupectve môžeme predavačku osloviť "honya-san",čo by znamenalo pani knihovníčka.Niekedy sa tiež používa pri hovorení o firmách (napr. predajňa "Kojima Denki" sa dá povedať aj ako "Kojima Denki-san").Občas sa používa aj pri názvoch jedál a zvierat.Ryba určená na výrobu jedál je "sakana-san".Zdvorilejšiou verziou "san" je "sama".
"Kun": je neformálne oslovenie blízkej osoby, najčastejšie sa používa pri oslovení mužov.Seniory takto napríklad oslovujú juniorov, rovnako tak sa oslovujú aj muži rovnakého veku a postavenia a taktiež všetky malé deti mužského pohlavia.Učitelia takto oslovujú deti v triede, zatiaľčo dievčatá sú "san",či "chan" (čan).Pravidlo, kedy použiť a nepoužiť "kun" je rovnaké ako pri "san".Keď ho nepoužijeme, bude sa to považovať za nevychovanosť.Môžeme ho vynechať pri hovorení o rodinných príslušníkoch.
"Chan": je to prípona, ktorú použijeme pri oslovení detí,zvierat a ľudí, ktorých poznáme odmalička.Pokiaľ chceme použiť "chan" pre dospelých, tak to vyžaduje dôvernú známosť s dotyčnou osobou, pri ženách o niečo väčšou ako pri mužoch. Písanie "chan" za celé meno je o niečo menej dôverné ako keď ho napíšeme za skrátené meno.
"Senpai" a "Kouhai": "senpai" sa používa pri oslovení starších študentov tými mladšími v akademickom alebo inom vzdelávacom prostredí (tiež napr. v športových kluboch a krúžkoch alebo na firemných školeniach)."Kouhai" je opakom "senpai". Oslovujú sa tak mladší študenti.Pozor, niekedy to môže byť trošku urážlivé!
"Sensei": (sensé)-toto slovo je odvodené zo slov „xiān shēng“ z mandarínskej čínštiny, čo znamená "majster". Používa sa pri oslovení učiteľov, doktorov, právnikov a iných autorít.Týmto oslovením dávame najavo rešpekt niekomu, kto dosiahol istého úspechu v nejakej činnosti.
"Sama": je úctivá verzia od "san". Použijeme ho pri oslovení niekoho, kto má oveľa vyššie postavenie ako Vy.V obchodnom prostredí sa používa na oslovenie zákazníkov.Pozor na použitie,niekedy to môže vyznieť aj ako že si z dotyčného robíte srandu,keď používate túto priveľmi zdvorilostnú príponu."Sama" sa taktiež často využíva pri písaní mien v poštových adresách a obchodných e-mailoch.
"Dono (Tono)": znamená to niečo ako "lord".V dnešnom jazyku sa už nepoužíva, aj keď sa sem-tam môže vyskytnúť v korešpondencii, taktiež na lekárskych predpisoch a písomných oceneniach.
"Ue": doslovne preložené znamená "nad" a tým pádom znamená viac rešpektu.Toto oslovenie sa už moc nepoužíva, dá sa počuť už len v spojení "chichi-ue" (číčí-ue) a "haha-ue", keď zdvorilo oslovujeme otca alebo matku.
"Lemoto": -zdvorilejšia verzia "sensei", používa sa pri oslovení najvyššie postavených osôb v škole (riaditeľ) alebo vedúcich krúžkov zaoberajúcich sa klasickým umením (kaligrafia,ikebana,čajové obrady).
